One of the best days in my life...

Autor: Dominika Bradáčová | 10.3.2014 o 0:32 | (upravené 10.3.2014 o 9:26) Karma článku: 3,21 | Prečítané:  414x

Písala sa nedeľa 09/03/2014 a slečny D. a D. (teda ja) sa rozhodli, že si urobia menší výletík do „veľkomesta“ Nová Baňa, kde býva ich skvelá spolužiačka O. so sestrou B. a rodičmi. Dva dni predtým sme sa však museli uistiť, že či slečna O. v nedeľu pracuje (totiž ona pracuje v jednom nemenovanom bistre), pretože to malo byť prekvapenie pre už spomínanú slečnu O., tak D. jej teda volala niekoľko krát, aby sme mali istotu, že či teda naozaj robí a nech do veľkomesta nejdeme zbytočne.

Slečna D. ma prišla vyzdvihnúť na svojom autíčku pred môj baráčik o 14:30, lebo o 14:50 nám išiel autobus z Nitričky a o 15:40 sme boli vo „veľkomeste“... Keďže ja som si už asi 2 týždne pred touto „akciou“ uložila aj čísla novobanských taxíkov (pretože sme to plánovali už dlhšie), tak sme hneď zavolali na prvé číslo a ozval sa milý pán, ktorý sa pýtal nezvyčajné otázky, ako napríklad: „O koľkej chcete taxík?“ alebo „Kam pôjdete?“ – pre nás Nitrančanov sú tieto otázky nezvyčajné preto, lebo u nás sa to páni taxikári pýtajú až v aute, keď pre nás prídu. No ale nevadí, inštrukcie sme pánovi dali a tak asi do 5 minút prifrndžal. Nasadli sme a s ujom taxikárom sme sa rozprávali ako keby sme sedeli s ním v obývačke. Bol veľmi milý a rozprával nám príbeh o chlapcoch, ktorých bol vziať asi 2 dni predtým o 4:00 ráno v nemenovanom disco clube na Novej Bani a zaviezol ich ešte do krčmy a o 10 hodín mu volali, že už môže pre nich prísť :D zaujímavé každopádne...

Keďže ujovi taxikárovi sme povedali, že chceme ísť na TAJCH, tak nás tam odviezol, no problém bol v tom, že nás odviezol do chatovej oblasti, ale my sme sa potrebovali dostať do oblasti reštauračnej (no proste tej druhej). Bol naozaj veľmi ochotný a tak nás hodil bližšie k tomu bistru, ktoré bolo našou cieľovou stanicou. Ujo taxikár dokonca asi v polovici cesty zastavil taxameter, lebo už v telefóne nám oznámil, že za cestu budeme platiť maximálne 3 eurá (mimochodom takmer toľko platíme my v NR za nejaký 1 km), toto bolo 6 km. Keďže bol neskutočne milý a ochotný dali sme mu s D. prepitné 2 eurá, teda namiesto 3 eur sme platili 5 eur a osobne to vôbec neľutujem.

Vystúpili sme, poďakovali a pokračovali v ceste, tento krát už pešo, lebo to bolo nejakých 100 metrov. K nemenovanému bistru (nášmu cieľu) sme sa blížili veľmi opatrne a nenápadne, aby si nás slečna O. nevšimla... Moment vkročenia do bistra bol na nezaplatenie, lebo slečna O. bola tak prekvapená a zlatá, že sa musela uštipnúť, aby tomu uverila. Máme to aj zdokumentované na videu. Našťastie v bistre boli len dvaja hostia, ktorí asi po pol hodinke odišli a ostali sme tam celkom samé a chvalabohu, lebo sme robili trošku viac kriku ako zvyčajne :D Slečna O. nám ponúkla kofolku, kávičku, džúsik a pelendreky a onedlho nás prišla pozrieť aj športovkyňa Z. na bicykli (parádny horský). Posedeli sme, vypili všetky tekutiny, ktoré sme mali na stole a slečna O. asi o 17:30 podnik zatvorila a vybrali sme sa na prechádzku okolo nádherného jazierka TAJCH. Predtým však slečna Z. už odišla, lebo sa musela pobaliť do BA, kde študuje a kam aj v tento deň odchádzala. My, ako som už spomínala sme sa vybrali na prechádzku a prehliadku tejto chránenej rezervácie (to neviem presne). Medzi tým sme zbadali uja kúpajúceho sa v jazere (zrejme nejaký ľadový macko). Urobili sme asi 285 000 000 fotiek a po prechádzke sme sadli do auta a s našou super šoférkou slečnou O. sme sa vybrali na naj pizzu v širokom ďalekom okolí :P Vyzdvihli sme slečnu sestru B. a trielili sme. Sestry ešte stihli aj nakúpiť v nemenovanom obchodnom reťazci Lidl :D a potom naše hladné bruchá smerovali do pizzerie. Objednali sme si a počas čakania sme kecali o všeličom možnom. Keď prišla pizza a šalát (lebo slečna D. sa neskutočne ukrutne tešila na tú pizzu a preto si dala šalát) pustili sme sa do jedenia (mňaaam)...

Po dojedení sme ešte uvažovali nad niečím sladkým, teda konkrétne ja a slečna šoférka O. a tak sme sa vybrali do cukrárne vedľa. Na pizzu som bola pozvaná (za čo veľmi veľmi veľmi ďakujem) a takisto aj na zákusky (za čo tiež veľmi ďakujem)... Potom nás O. (D. a mňa) odviezla na stanicu aj s B., prišli sme asi 20:35 a počas čakania sme sa ešte fotili, aby toho nebolo málo. O 10 minút dorazil autobus. S dievčatami sme sa rozlúčili, nastúpili do autobusu, kúpili lístok, sadli a už sme sa viezli. Do NR sme prišli o 21:35 tuším. Slečna D. sa ponúkla, že ma odvezie ešte domov, lebo parkovala na stanici a tak aj bolo. Doma som bola cca o 21:55... Ďakujeeeeeeeeeeem za odvoz.

Doma som sa zložila, osprchovala, porobila niečo do školy a pekný deň za nami. Čo pekný, priam nádherný. Naozaj jeden z najlepších, čo som kedy zažila.

 

Teším sa na ďalšie takéto dni...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?