One of the best days in my life...

Autor: Dominika Bradáčová | 10.3.2014 o 0:32 | (upravené 10.3.2014 o 9:26) Karma článku: 3,21 | Prečítané:  431x

Písala sa nedeľa 09/03/2014 a slečny D. a D. (teda ja) sa rozhodli, že si urobia menší výletík do „veľkomesta“ Nová Baňa, kde býva ich skvelá spolužiačka O. so sestrou B. a rodičmi. Dva dni predtým sme sa však museli uistiť, že či slečna O. v nedeľu pracuje (totiž ona pracuje v jednom nemenovanom bistre), pretože to malo byť prekvapenie pre už spomínanú slečnu O., tak D. jej teda volala niekoľko krát, aby sme mali istotu, že či teda naozaj robí a nech do veľkomesta nejdeme zbytočne.

Slečna D. ma prišla vyzdvihnúť na svojom autíčku pred môj baráčik o 14:30, lebo o 14:50 nám išiel autobus z Nitričky a o 15:40 sme boli vo „veľkomeste“... Keďže ja som si už asi 2 týždne pred touto „akciou“ uložila aj čísla novobanských taxíkov (pretože sme to plánovali už dlhšie), tak sme hneď zavolali na prvé číslo a ozval sa milý pán, ktorý sa pýtal nezvyčajné otázky, ako napríklad: „O koľkej chcete taxík?“ alebo „Kam pôjdete?“ – pre nás Nitrančanov sú tieto otázky nezvyčajné preto, lebo u nás sa to páni taxikári pýtajú až v aute, keď pre nás prídu. No ale nevadí, inštrukcie sme pánovi dali a tak asi do 5 minút prifrndžal. Nasadli sme a s ujom taxikárom sme sa rozprávali ako keby sme sedeli s ním v obývačke. Bol veľmi milý a rozprával nám príbeh o chlapcoch, ktorých bol vziať asi 2 dni predtým o 4:00 ráno v nemenovanom disco clube na Novej Bani a zaviezol ich ešte do krčmy a o 10 hodín mu volali, že už môže pre nich prísť :D zaujímavé každopádne...

Keďže ujovi taxikárovi sme povedali, že chceme ísť na TAJCH, tak nás tam odviezol, no problém bol v tom, že nás odviezol do chatovej oblasti, ale my sme sa potrebovali dostať do oblasti reštauračnej (no proste tej druhej). Bol naozaj veľmi ochotný a tak nás hodil bližšie k tomu bistru, ktoré bolo našou cieľovou stanicou. Ujo taxikár dokonca asi v polovici cesty zastavil taxameter, lebo už v telefóne nám oznámil, že za cestu budeme platiť maximálne 3 eurá (mimochodom takmer toľko platíme my v NR za nejaký 1 km), toto bolo 6 km. Keďže bol neskutočne milý a ochotný dali sme mu s D. prepitné 2 eurá, teda namiesto 3 eur sme platili 5 eur a osobne to vôbec neľutujem.

Vystúpili sme, poďakovali a pokračovali v ceste, tento krát už pešo, lebo to bolo nejakých 100 metrov. K nemenovanému bistru (nášmu cieľu) sme sa blížili veľmi opatrne a nenápadne, aby si nás slečna O. nevšimla... Moment vkročenia do bistra bol na nezaplatenie, lebo slečna O. bola tak prekvapená a zlatá, že sa musela uštipnúť, aby tomu uverila. Máme to aj zdokumentované na videu. Našťastie v bistre boli len dvaja hostia, ktorí asi po pol hodinke odišli a ostali sme tam celkom samé a chvalabohu, lebo sme robili trošku viac kriku ako zvyčajne :D Slečna O. nám ponúkla kofolku, kávičku, džúsik a pelendreky a onedlho nás prišla pozrieť aj športovkyňa Z. na bicykli (parádny horský). Posedeli sme, vypili všetky tekutiny, ktoré sme mali na stole a slečna O. asi o 17:30 podnik zatvorila a vybrali sme sa na prechádzku okolo nádherného jazierka TAJCH. Predtým však slečna Z. už odišla, lebo sa musela pobaliť do BA, kde študuje a kam aj v tento deň odchádzala. My, ako som už spomínala sme sa vybrali na prechádzku a prehliadku tejto chránenej rezervácie (to neviem presne). Medzi tým sme zbadali uja kúpajúceho sa v jazere (zrejme nejaký ľadový macko). Urobili sme asi 285 000 000 fotiek a po prechádzke sme sadli do auta a s našou super šoférkou slečnou O. sme sa vybrali na naj pizzu v širokom ďalekom okolí :P Vyzdvihli sme slečnu sestru B. a trielili sme. Sestry ešte stihli aj nakúpiť v nemenovanom obchodnom reťazci Lidl :D a potom naše hladné bruchá smerovali do pizzerie. Objednali sme si a počas čakania sme kecali o všeličom možnom. Keď prišla pizza a šalát (lebo slečna D. sa neskutočne ukrutne tešila na tú pizzu a preto si dala šalát) pustili sme sa do jedenia (mňaaam)...

Po dojedení sme ešte uvažovali nad niečím sladkým, teda konkrétne ja a slečna šoférka O. a tak sme sa vybrali do cukrárne vedľa. Na pizzu som bola pozvaná (za čo veľmi veľmi veľmi ďakujem) a takisto aj na zákusky (za čo tiež veľmi ďakujem)... Potom nás O. (D. a mňa) odviezla na stanicu aj s B., prišli sme asi 20:35 a počas čakania sme sa ešte fotili, aby toho nebolo málo. O 10 minút dorazil autobus. S dievčatami sme sa rozlúčili, nastúpili do autobusu, kúpili lístok, sadli a už sme sa viezli. Do NR sme prišli o 21:35 tuším. Slečna D. sa ponúkla, že ma odvezie ešte domov, lebo parkovala na stanici a tak aj bolo. Doma som bola cca o 21:55... Ďakujeeeeeeeeeeem za odvoz.

Doma som sa zložila, osprchovala, porobila niečo do školy a pekný deň za nami. Čo pekný, priam nádherný. Naozaj jeden z najlepších, čo som kedy zažila.

 

Teším sa na ďalšie takéto dni...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Deti dospievajú neskôr, dvadsaťpäť rokov je nových osemnásť. Ľudstvo si to môže dovoliť

Vedci naznačujú, že ľudia dnes dospievajú pomalšie.

Čo je nové na SME

Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý. Kandidáti na župana budú odpovedať na vaše otázky

SMEnaživo: Príďte diskutovať s kandidátmi na bratislavského župana.


Už ste čítali?